Máte problém sústrediť sa alebo máte pocit, že máte pamäť ako akvarijná rybka? Nenávidíte učenie, nejde vám to, a ani neviete, ako sa správne učiť? Vyruší vás každá notifikácia na vašom mobile? Možno práve technika pomodoro je to, čo vám pomôže, a ja vám v tomto článku prezradím všetko, čo táto technika obnáša.
Čo znamená slovo pomodoro?
Pomodoro môžete poznať ako taliansku omáčku, ktorá sa používa ako základ na pizzu alebo ako omáčka k cestovinám. Avšak s týmto nemá táto technika nič spoločné. Názov pomodoro získala vďaka časovaču v tvare paradajky, ktorý používal jej vynálezca Francesco Cirillo.
Ako funguje technika pomodoro – učenie?
Technika pomodoro funguje na princípe presných časových okien, počas ktorých sa učíte alebo pracujete, a presných prestávok. Striktne vymedzený čas na kratšie úseky vám má pomôcť sa do práce ponoriť a využiť plné sústredenie.
Pre koho je určená technika pomodoro?
Ak máte problém sústrediť sa, a váš mozog zahlcuje dnešná rýchla doba a sociálne siete, váš dopamín skáče hore a dolu ako splašený, a vaša schopnosť pozornosti sa dá prirovnať k rýchlosti kolibríka, táto technika je presne pre vás. Technika vás naučí sústrediť sa počas kratších časových úsekov na konkrétne úlohy, a čo viac – pomocou kratších časových úsekov by ste si mali rýchlejšie a ľahšie zapamätať všetko potrebné.
Ako si urobiť plán učenia?
Podľa techniky pomodoro je ideálne časové okno 25 minút práce alebo učenia, a 5 minútová prestávka. Po troch až štyroch intervaloch učenia a prestávok prichádza dlhšia 15-minútová prestávka.
Skúste si však nájsť to, čo vám funguje a vyhovuje, každý sme iný, a nie vždy je v dnešnej spoločnosti možné robiť takéto prestávky.
Môžete vyskúšať akýkoľvek model, ktorý vyhovuje vám – napríklad 30 minút práce a 10 minút prestávky, alebo 45 minút práce a 15 minút prestávky, skúmajte a objavujte.
Príklad techniky pomodoro
Najprv si spravte plán toho, čo všetko sa potrebujete naučiť alebo čo musíte urobiť. Následne si určte priority – teda čo je potrebné naučiť sa ešte dnes. Potom si vytvoríte zoznam úloh. Následne sa učíte alebo pracujete podľa vami zvoleného modelu, až kým nesplníte všetky úlohy.
Pre lepšiu predstavu vytvoríme modelový príklad na Valérii. Valériu čakajú písomné štátnicové skúšky z dvoch predmetov. Prvá skúška, ktorú má, sa týka manažmentu a obsahuje dvadsať otázok. Valéria už vie odpovede na päť otázok, rozhodne sa teraz naučiť ďalších päť otázok a vyberie otázky, ktoré môže spojiť s tým, čo už vie.
Valéria zapne stopky a učí sa pol hodiny. Po pol hodine vstane, naleje si vodu, zájde si na toaletu, uvarí si čaj, pretiahne sa a po desiatich minútach sa opäť učí. Tento cyklus opakuje trikrát, potom si dá dlhšiu 15-minútovú prestávku. Tento postup opakuje, až kým sa nenaučí všetkých päť otázok.
Stačí to?
Učenie je zradná vec – síce sa naučíme všetko, čo potrebujeme, no už po 20 minútach zabúdame 58 % z toho, čo sme sa naučili. To môže znieť desivo, ale nie je potrebné maľovať čerta na stenu. Pomôže, ak si učivo budete priebežne opakovať.
Na internete nájdete množstvo tipov a trikov, ako si optimálne opakovať, aby ste si učivo čo najrýchlejšie uložili do dlhodobej pamäti. Môžem vám povedať len to, čo v tomto článku stále opakujem – každý sme iný. Nájdite si spôsob, ktorý vám vyhovuje.
Konkrétne ja si po hodine učenia čítam, čo som sa naučila, a pred spaním si v hlave opakujem to, čo mi zostalo. Na vedomosti naväzujem ďalšie učivo a vždy cestou na dôležitú skúšku prečítam látku, v ktorej si najmenej verím. To funguje mne. Vám môže dobre poslúžiť úplne iný model.
Čo si z toho vziať?
Ak sa chceme sústrediť, sú pre nás vhodné kratšie časové úseky učenia alebo práce prerušované prestávkami. Vďaka tomu sme schopní sa lepšie sústrediť a paradoxne sa naučiť viac. Ak si chceme čo najdlhšie a najpresnejšie pamätať, čo sme sa naučili, je potrebné učivo opakovať.
Zdroje: Aktin, Jak se rychle naučit, Cemi, Orangeacademy
Natálie Schönová je študentkou Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Fascinuje ju alternatívne umenie, je vášnivou milovníčkou nevšedného jedla a písania. Neustále zdokonaľuje svoje kuchárske zručnosti a pracuje na svojich textoch. Písanie ju sprevádza od detstva, keď prvýkrát vzala do ruky ceruzku, a stále objavuje nové formy vyjadrenia.