Školský rok je v plnom prúde, as ním aj písomky, testy a skúšanie. Hoci strávime v škole značné množstvo času, nikto nás nenaučil, ako sa správne učiť. Schopnosť naučiť sa a zapamätať si informácie je pritom kľúčová ako pre malých školákov, tak pre maturantov a vysokoškolákov. Zaujíma vás, ako sa rýchlo učiť? Ako si zlepšiť pamäť a ako efektívne študovať? V dnešnom článku si predstavíme niekoľko overených metód, ako sa látku naučiť a zapamätať si ju.
Ktorý váš zmysel sa učí najlepšie?
Dnes je možné učiť sa rozličnými spôsobmi – tradičným čítaním textu, počúvaním alebo pomocou obrazového vstrebávania. Zistite, ktorý váš zmysel najlepšie vstrebáva informácie a proces učenia tomu prispôsobte. Učíte sa najlepšie počúvaním? Potom sa učte pomocou záznamov prednášok alebo vzdelávacích podcastov, v súčasnej dobe navyše rôzne programy dokážu prečítať písaný text. Mnohým ľuďom pomáha lepšie si vybavovať informácie, ak sú pri učení doplnené obrázkami alebo grafmi, môžete si tiež zvýrazňovať kľúčové slová špecifickou farbou. Úplne ideálne je potom zapojiť čo najviac zmyslov, napríklad počúvať prednášku a nájsť si súvisiaci graf, obrázok alebo si vypísať poznámky.
Správna atmosféra
Náš mozog potrebuje na efektívne fungovanie vhodnú atmosféru. Na sústredenie je ideálne pokojné prostredie, v ktorom nebudete vyrušovaní ostatnými ľuďmi, ani sociálnymi sieťami a ďalším rozptýlením. Skúste na také miesto vpustiť trochu čerstvého vzduchu a venovať pár minút jeho upratovaniu. Či už sa budete učiť vo svojej izbe, v parku alebo verejnej knižnici, skúste si učenie spríjemniť rituály, napríklad zapálením vonnej sviečky, konzumáciou obľúbeného nápoja alebo sladkou odmenou za naučenú kapitolu. Učiť sa môžete v úplnom tichu alebo napríklad za počúvania klasickej či jazzovej hudby, čo zvyšuje podiel produktívnych alfa vĺn v mozgu.
Pomodoro metóda
Pomodoro metóda je osvedčená metóda organizácie času vyvinutá v osemdesiatych rokoch. Čas vyhradený na učenie si rozdelíte do niekoľkých pravidelných úsekov, počas ktorých sa strieda fáza učenia s odpočinkom. Najobľúbenejšie sú 25-minútové pracovné úseky prerušované 5-minútovou prestávkou, pokiaľ udržíte pozornosť dlhšie, učte sa 50 minút a odpočívajte 10 minút. Po štyroch po sebe idúcich pracovných intervaloch si urobte dlhšiu prestávku na 30 minút.
Kamaráti na učenie
Pokiaľ viete, že máte tendenciu nechať sa ľahko rozptýliť alebo ťažko hľadáte motiváciu na učenie, skúste sa dohovoriť s kamarátom alebo skupinkou ďalších študujúcich na pravidelnom spoločnom učení. Vzájomný dohľad zaistí, že budete počas týchto chvíľ produktívni a nebudete strácať čas na mobile. Navyše si môžete vzájomne poradiť a predovšetkým otestovať svoje znalosti krátkym zhrnutím pre ostatných. Pokiaľ vo svojom okolí takú skupinku nemáte, môžete sa pripojiť online k desiatkam študujúcich z celého sveta.
Učte sa priebežne
Áno, toto ste počuli už stokrát. Bohužiaľ sa jedná o jedno zo základných pravidiel efektívneho učenia, naučiť sa obrovské množstvo učiva naraz je totiž pre mozog oveľa náročnejšie ako si opakovať povedomé pojmy. Pokiaľ navyše necháte učenie na poslednú chvíľu, pravdepodobne budete panikáriť, a mozog nedokáže byť pod dlhodobým tlakom veľmi výkonný.
Aktívne vybavenie
Najčastejšie sa ľudia učia pasívne, čo znamená, že si informácie čítajú, prípadne prepisujú, ale pri skúške zrazu zistia, že si nič nezapamätali. Zaručenou cestou k úspechu je aktívne učenie, teda také, kedy skúšate sami seba a svoje novo nadobudnuté znalosti. Spíšte si všetko, čo viete, alebo to ideálne niekomu rozprávajte nahlas, čím zistíte, koľko ste si to zapamätali. A aby ste si učivo zapamätali, je nutné látku skutočne pochopiť. Ako na to? Dosaďte si za abstraktné zložité myšlienky konkrétne príklady zo života.
Prepájajte učivo
Informácie si dokážeme zapamätať oveľa rýchlejšie, ak ich nadviažeme na existujúce znalosti. Akonáhle dokážete novú látku spojiť s tou predchádzajúcou, vytvárate oveľa silnejšie neurónové prepojenie. Pri učení sa tak zamyslite, ako nové učivo nadväzuje na to predchádzajúce alebo či vám nová látka niečo nepripomína. Skúste si pri učení novej látky vytvoriť myšlienkovú mapu, čo je skvelá technika na usporiadanie myšlienok a pochopenie učiva. Ako si myšlienkovú mapu vytvoriť? Vezmite si čistý papier a fixky a do stredu papiera napíšte hlavnú tému, ktorú sa potrebujete naučiť. K tejto téme postupne pridávajte vetvy (podtémy) a tie ďalej rozvetvujte, čím rozvádzate hlavnú tému do podrobností. Nebojte sa farieb a grafických znázornení.
Ako učivo nezabúdať?
Možno ste už počuli o tzv. „krivke zabúdania“, a predovšetkým ste ju najskôr sami zažili. Táto teória nemeckého psychológa Ebbinghausa opisuje proces zabúdania naučených informácií. Najviac látky zabudneme už v prvých minútach a hodinách po naučení, každý nasledujúci deň potom ďalšiu menšiu časť. Ako si teda pamäť zlepšiť? Kľúčové je dostať nové informácie a znalosti do dlhodobej pamäte, a teda si učivo vo vhodných intervaloch zopakovať. Ideálne si látku zopakujte ešte v ten deň, kedy ste sa ju prvýkrát učili, potom hneď ďalší deň a potom týždeň od naučenia.