Pozastavenie živnosti: Ako pozastaviť živnosť cez dátovú schránku?

Pozastavenie živnosti: Ako pozastaviť živnosť cez dátovú schránku?

Ak máte dobrý podnikateľský nápad, neexistuje ľahšia cesta k zárobku ako živnostenské oprávnenie. Preferujete-li byť sami sebe zamestnávateľom, chcete len dobrý nápad a pár administratívnych krokov a cesta k vlastnému podnikaniu je vám otvorená.

Ako však postupovať, ak potrebuje živnostník svoju živnosť na nejaký čas pozastaviť?

Dôvody na pozastavenie živnosti

Dôvodov na pozastavenie živnosti môže mať podnikateľ viacero. Jeho práca môže mať napríklad sezónny charakter, a preto sa mu neoplatí činnosť prevádzkovať nepretržite a zároveň môže nastúpiť do zamestnania. Ďalej sa môžu objaviť problémy so znížením dopytu po jeho tovare či službách. Medzi tie nepríjemnejšie dôvody na pozastavenie živnostenskej činnosti potom patria úrazy a rekonvalescencia, ktorá živnostníkovi dočasne bráni v podnikaní.
Tu sa nám však znovu ponúka otázka – ako v takom prípade postupovať?

Komu musím pozastavenie svojej činnosti nahlásiť?

K pozastaveniu činnosti samozrejme patrí trocha tej administratívy. Živnostenská činnosť má tú výhodu, že si je podnikateľ „sám sebe pánom“, avšak komunikácii s úradmi sa v tomto prípade nemožno vyhnúť.
Ak sa rozhodnete podnikanie z niektorého z vyššie uvedených či iných dôvodov prerušiť, musíte to v prvom rade nahlásiť nasledujúcim úradom:

  • Sociálna poisťovňa – na Slovensku musíte nahlásiť pozastavenie do 8 dní od prerušenia činnosti.
  • Zdravotná poisťovňa – rovnako ako v Česku, na Slovensku je potrebné nahlásiť prerušenie do 8 dní od pozastavenia činnosti.
  • Daňový úrad – na Slovensku musíte nahlásiť prerušenie do 30 dní od pozastavenia činnosti, v Česku je táto lehota 15 dní.

Taktiež je možné postupovať jednoduchšie a to nahlásením pozastavenia činnosti na živnostenskom úrade. Tu živnostník vyplní zmenový list Jednotného registračného formulára a týmto sa následne informácia dostane aj k poisťovni.

Na ako dlho môžem pozastaviť živnostenskú činnosť?

Živnosť môže podnikateľ pozastaviť na niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Všeobecne však platí, že činnosť nemožno pozastaviť na dobu neurčitú. Rovnako ju nemožno prerušiť spätne, vždy je nutné prerušenie nahlásiť vopred a definovať dobu prerušenia.

Online generácia

V dnešnej dobe asi nie je nič, čo by nám život v istých smeroch zjednodušovalo tak ako internet. Doba vyhľadávania informácií v regáloch knižníc je takmer za nami, a hoci táto skutočnosť by mohla niektorých ľudí poburovať, našťastie to platí aj v prípade nekonečného a ľuďmi neobľúbeného „obiehania úradov“.
Namiesto návštevy CzechPOINTu sa tak podnikateľom ponúka možnosť prerušenia živnosti napríklad pomocou dátovej schránky.

Čo je to dátová schránka

Dátová schránka je štátom garantovaný nástroj elektronickej komunikácie slúžiaci najmä na komunikáciu s úradmi. Zjednodušene ju možno opísať ako e-mailovú schránku, avšak v tomto prípade sa jedná o úradmi overenú schránku, a tak si jednotlivé zložky štátnej správy môžu byť isté, že skutočne komunikujú s príslušnou osobou.

Dátová schránka fyzickej podnikajúcej osoby

Dátová schránka živnostníka je spojená s jeho IČO a zriaďuje sa automaticky, či už o ňu podnikajúca osoba má záujem alebo nie. Na Slovensku nie je používanie dátovej schránky povinné pre všetkých živnostníkov, zatiaľ čo v Česku je od roku 2023 povinné pre komunikáciu s finančnou správou (napr. podanie daňového priznania).

Zriadenie dátovej schránky

Na Slovensku môžu fyzické osoby aj podnikatelia zriadiť dátovú schránku dobrovoľne.
Zmenový list potom živnostník iba vyplní a cez dátovú schránku pomocou aplikácie na stránkach registra živnostenského podnikania.

Je pre vás práca s počítačom španielskou dedinou? Nezúfajte. Na portáli verejnej správy nájdete video návod a množstvo šablón na vyplnenie tohto formulára.

Čo robiť po zastavení činnosti

Hoci po prerušení činnosti nie je podnikateľ povinný platiť sociálne poistenie (táto doba sa samozrejme nezapočítava do dôchodku), je potrebné aj tak vykonať pár krokov. Zálohy na zdravotné poistenie napríklad musí podnikateľ stále platiť ako osoba bez zdaniteľných príjmov, ak ich za neho neplatí štát.

Rovnako je potrebné dodať, že zálohy na sociálne a zdravotné poistenie v prípade mesiaca, keď živnostník činnosť prerušil, je potrebné uhradiť spätne.

pozastaveni zivnosti
Zdroje: Podnikajte.sk, SroOnline.sk