HDP je pojem, ktorý sa v médiách skloňuje zakaždým, keď sa hovorí o ekonomickom raste. Čo ale vlastne hrubý domáci produkt vyjadruje, čo vypovedá o našej životnej úrovni a ako sa vôbec počíta? Hoci HDP pôsobí ako čisto ekonomická veličina, má priamy dopad na našu každodennú realitu, preto sa oplatí tomuto pojmu porozumieť. V tomto článku zrozumiteľne vysvetlíme, čo všetko sa do HDP zahŕňa, ako funguje jeho výpočet a prečo má zmysel ho sledovať.
Obsah
Čo je hrubý domáci produkt?
Hrubý domáci produkt (HDP) je celková peňažná hodnota všetkých statkov a služieb, ktoré boli novo vytvorené na určitom území za dané obdobie, zvyčajne za jeden rok. Používa sa ako základný ukazovateľ výkonnosti národného hospodárstva z hľadiska miesta. Na rozdiel od hrubého národného produktu, ktorý sleduje výkony občanov daného štátu bez ohľadu na miesto, HDP meria produkciu realizovanú na území štátu, bez ohľadu na štátnu príslušnosť vlastníkov podnikov.
Čo sa zahŕňa do HDP?
HDP sa skladá zo štyroch základných zložiek. Spotreba domácností zahŕňa výdavky na bežný tovar a služby, ako sú potraviny, oblečenie alebo návšteva kaderníka. Do investícií firiem sa započítavajú výdavky na nákup strojov, budov a materiálov. Vládne výdavky smerujú napríklad na výstavbu diaľnic, vojenské vybavenie alebo platy učiteľov. Čistý vývoz potom označuje rozdiel medzi tým, čo krajina vyvezie, a tým, čo dovezie. Do HDP sa naopak nezapočítavajú dôchodky, sociálne dávky ani neplatená práca v domácnosti. Rovnako tak sa nepočíta so šedou ekonomikou. HDP tak ponúka dôležitý, ale zjednodušený pohľad na fungovanie ekonomiky.
Ako sa vypočíta HDP?
Existujú tri hlavné spôsoby, ako HDP vypočítať: produkčná, výdavková a dôchodková metóda. Každá z nich ponúka iný pohľad na to isté – teda koľko ekonomika vyprodukovala počas určitého obdobia.
Produkčná metóda
Produkčná metóda sleduje, koľko „čistej“ hodnoty ekonomika skutočne vytvorila – teda to, čo po odpočítaní vstupov zostane ako vlastný príspevok každého odvetvia. HDP sa teda počíta ako rozdiel medzi celkovou produkciou a medzispotrebou, ku ktorému sa pripočítajú dane z produktov a odpočítajú prípadné dotácie na produkty. Najlepšie možno túto metódu pochopiť na príklade: Pekár, ktorý nakúpi materiál za 40 Eur, zaplatí pracovníkom 30 Eur, spotrebuje energie za 10 Eur a výsledné výrobky predá za 200 Eur, prispeje k tvorbe HDP sumou 120 Eur.
Výdavková metóda
Najčastejšie používaná výdavková metóda počíta HDP ako súčet všetkých výdavkov na konečný tovar a služby: teda spotrebu, investície a čistý vývoz. Inými slovami, táto metóda sleduje, koľko sa minulo za tovary a služby, ktoré boli v danej krajine skutočne vyprodukované. Keď si domácnosť kúpi nové auto, firma investuje do rekonštrukcie výrobnej haly alebo štát financuje výstavbu diaľnice, všetky tieto výdavky vstupujú do HDP ako spotreba, investície alebo vládne výdavky. Naopak hodnota tovaru z dovozu sa odpočítava, pretože vznikol v inej krajine.
Dôchodková metóda
Dôchodková metóda vychádza z toho, že všetka produkcia sa skôr či neskôr premení na dôchodky, t. j. mzdy, zisky, dane a pod. Sleduje teda, ako sa vytvorená hodnota v ekonomike rozdelí medzi jednotlivých príjemcov. Započítavajú sa mzdy zamestnancom, zisky firiem, dane z výroby a tiež tzv. spotreba fixného kapitálu, teda opotrebenie dlhodobého majetku, ako sú stroje, budovy alebo vozidlá.
Slovensko a hrubý domáci produkt
Slovenský hrubý domáci produkt v roku 2023 dosiahol približne 115 miliard Eur, čo zodpovedá zhruba 20 tisícom eur na obyvateľa. Odvtedy ekonomika medziročne vzrástla o necelé 1 %. Dôležitejší než celkový HDP je však údaj o parite kúpnej sily, ktorý umožňuje porovnanie životnej úrovne naprieč krajinami. Slovensko sa v tomto ohľade posunulo z 69 % v roku 2021 na 73 % v roku 2023 v priemere EU,
Ako HDP ovplyvňuje životnú úroveň?
Aj keď HDP primárne meria ekonomickú aktivitu, má nepriamy, ale významný vplyv na našu životnú úroveň. Vysoké HDP zvyčajne vytvára priestor pre vyššie priemerné príjmy a posilnené financovanie verejných služieb. Je však potrebné mať na pamäti, že HDP vypovedá iba o veľkosti ekonomickej aktivity, nie o jej rozložení alebo kvalite. Vysoké HDP tak môže ísť ruka v ruke s rastúcou polarizáciou spoločnosti, nedostupným bývaním alebo environmentálnymi problémami. Preto sa čoraz častejšie dopĺňa ďalšími ukazovateľmi, napríklad Indexom ľudského rozvoja alebo Indexom šťastia, ktoré zachytávajú širší obraz kvality života v danej krajine.
Hrubý domáci produkt a inflácia
Hodnota HDP sa často interpretuje ako známka ekonomického rastu, ale bez zohľadnenia inflácie môže tento ukazovateľ klamať. Ak rastú ceny, rastie aj nominálny HDP, bez toho aby sa reálne zvýšila produkcia. Preto ekonómovia sledujú tzv. reálny HDP, ktorý infláciu odfiltruje a umožňuje porovnávať skutočný vývoj ekonomiky v čase. Napríklad keď Slovensko vykáže rast HDP o 4 %, ale inflácia činí 3 %, skutočný reálny rast je len 1 %.
Záverom: Prečo sledovať HDP?
Hrubý domáci produkt patrí medzi základné pojmy finančnej gramotnosti. Nie je to síce dokonalý ukazovateľ, ale zostáva kľúčovým meradlom toho, ako sa ekonomike darí. Pomáha vládam pri zostavovaní rozpočtu, centrálnym bankám pri rozhodovaní o úrokových sadzbách a firmám pri plánovaní investícií. Aj pre jednotlivcov má však zmysel mať prehľad o jeho vývoji, pretože s ním úzko súvisí výška miezd, ceny tovarov aj kvalita verejných služieb. HDP skrátka nie je len číslo na papieri, ale aj kompas, ktorý ukazuje, kam sa ekonomika – a spolu s ňou aj my – uberá.
Zdroje: eulerpool, Eurofiscalis.com, Finex.cz, Univerzita Karlova
Sára Aiblová je študentkou brnenskej právnickej fakulty. Okrem práva sa zaujíma o psychológiu, kultúru a cestovanie. Baví ju preskúmavať aktuálne témy zo sveta technológií či wellness a odovzdávať ich čitateľom.