Niektoré náklady môžu, ale tiež nemusia ovplyvňovať základ dane. Zákon stanovuje pravidlo, že náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu možno uznať za daňovo odpočítateľné. Toto pravidlo znie pomerne jednoducho, avšak v praxi sa môže jeho aplikácia ukázať ako zložitejšia. Čo sú daňové náklady? Čo sú nedaňové náklady? Ako ich rozlíšiť a čo všetko je možné dať do nákladov?
Daňové a nedaňové náklady
Problematiku toho, čo sú daňové náklady a čo sú nedaňové náklady, rieši zákon č. 595/2003 Z.z., o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), konkrétne v ustanoveniach § 19 až 21. Zákon o dani z príjmov príjmov náklady čiže výdavky delia na: daňové (teda daňovo uznateľné) a nedaňové (teda daňovo neuznateľné).
V praxi je však posúdenie daňovej uznateľnosti viac než len čiernobiela záležitosť. Zatiaľ čo pri niektorých položkách je daňová uznateľnosť zrejmá, pri iných je potrebná daňová kalkulácia pod dohľadom daňového poradcu. Ten v spolupráci s účtovníkom musí vykonať detailnú analýzu za účelom posúdenia daňovej uznateľnosti nákladov.
Východiskovým bodom pri daňovej kalkulácii je výsledok hospodárenia (rozdiel medzi výnosmi a nákladmi u účtujúcich subjektov) alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Čo všetko je možné dať do nákladov?
Čo sú daňové náklady?
Po nahliadnutí do ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno odvodiť základnú zásadu pre posudzovanie daňovej uznateľnosti nákladov. Daňové náklady sú výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu. Inými slovami – do daňového základu možno zahrnúť iba tie náklady, ktoré preukázateľne súvisia s podnikateľskou činnosťou.
Daňové náklady sú:
Náklady, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (Najvyšší správny súd (NSS) k veci vo svojom rozsudku uvádza, že medzi príjmami a súvisiacimi výdavkami vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie musí existovať priamy a bezprostredný vzťah. , že bez vynaloženia konkrétnych výdavkov by podnikateľ očakávané príjmy vôbec nezískal alebo nemal možnosť získať).
- Náklady, ktorých existencia a výška bola daňovníkom preukázaná.
- Náklady, ktorých výška je stanovená zákonom o dani z príjmov a osobitnými predpismi (Dôvodom je skutočnosť, že ak by bol daný výdaj obmedzený nejakým predpisom (napr. zákonníkom práce), ako daňový náklad by bolo možné uznať iba túto jeho obmedzenú výšku.).Majte na pamäti, že všetky vyššie uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.
Niektoré daňové náklady, ktoré uvádza zákon o dani z príjmov:
- odpisy hmotného majetku
- zostatková cena hmotného majetku (s niektorými výnimkami)
- členské príspevky (za určitých podmienok)
- poistné hradené poplatníkom (ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený)
- poistné na sociálne zabezpečenie a politiku zamestnanosti
- daň z nehnuteľných vecí (ak bola skutočne uhradená),
- výdavky na pracovné cesty
- škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm
Čo sú nedaňové náklady?
Nedaňové náklady definuje zákon o dani z príjmov v ustanovení § 21. Nedaňový náklad alebo daňovo neuznateľný náklad je teda taký výdaj, ktorý nebol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely.
Demonštratívny zoznam toho, čo sú nedaňové náklady, uvádza zákon o dani z príjmov v ustanovení § 21. Nedaňové náklady sú najčastejšie:
- náklady na obstaranie hmotného majetku a technických zhodnotení (neuplatňujú sa jednorazovo, ale vo forme postupných odpisov)
- náklady patriace do iného zdaňovacieho obdobia (jedná sa napríklad o situáciu, keď faktúra za materiál nakúpený koncom roka došla s oneskorením, ak tomuto plneniu nebola vytvorená tzv. dohadná položka)
- náklady na osobnú potrebu daňovníka (náklady na opravu stroja, ktorý nie je písaný na firmu alebo náklady vynaložené za iného daňovníka)
- náklady na reprezentáciu (platby za obedy, hodnotnejšie darčeky a pod.)
- dary (zákon o dani z príjmov však umožňuje následný odpočet darov na vybrané dobročinné účely – hasiči, zdravotnícke a školské zariadenia, cirkvi)
- úroky z pôžičiek od spriaznených osôb, pokiaľ nespĺňajú špeciálne podmienky stanovené zákonom (jedná sa primárne o pravidlo nízkej kapitalizácie)
- sankcie a pokuty od štátnych orgánov či inštitúcií (pokuty od polície, finančného úradu atď.)
- väčšina opravných položiek (napríklad k materiálu, zásobám či majetku – výnimkou sú iba skôr spomínané opravné položky k pohľadávkam, ktoré spĺňajú podmienky špeciálneho zákona)
- tvorba účtovných rezerv
Čo všetko je možné dať do nákladov?
Čo je možné dať do nákladov, aby to bolo v súlade so zákonom? Daňové náklady sú napríklad materiály a tovar potrebný na vašu činnosť alebo poplatky spojené s pracovnými cestami (doprava a ubytovanie). Daňovo uznateľné sú tiež mzdy a poistné zamestnancov, pracovné odevy a pracovné pomôcky a nájomné. Zatiaľ čo vodu na pracovisku do nákladov dať môžete, káva, čaj a ďalšie nápoje sú už nedaňové náklady.
