O inflácii počúvame okolo nás takmer každý deň. V televízii, na internete, v podcastoch, dokonca aj v niektorých filmoch a seriáloch. A nielen nad ňou, ale aj pod úrokovými sadzbami a ďalšími pojmami spojenými s peniazmi stojí nenápadný, ale zásadný pojem – menová politika. Čo to je, kto ju riadi a ako ovplyvňuje hodnotu peňazí? To si povieme v dnešnom článku.
Obsah
Čo je to menová politika?
Menová politika, známa aj ako peňažná a úverová politika, je jedným zo základných nástrojov hospodárskej politiky štátu. Na Slovensku ju riadi Národná banka Slovenska (NBS), ktorá je jej tvorcom a garantom.
Cieľom menovej politiky je ovplyvňovať ekonomiku prostredníctvom množstva peňazí v obehu a výšky úrokových sadzieb – tomu sa hovorí bezprostredné ciele. Tie potom nepriamo vedú k dosiahnutiu konečných cieľov, ako je cenová stabilita a udržanie prirodzenej miery nezamestnanosti.
Zmeny v ponuke peňazí majú vplyv na agregátny dopyt, a tým aj na infláciu, reálny produkt a zamestnanosť.
Zhrnutie cieľov menovej politiky
Hlavným cieľom menovej politiky je predovšetkým udržanie stabilnej cenovej hladiny, teda nízkej a predvídateľnej inflácie. Okrem toho sa centrálna banka snaží aj o vysokú zamestnanosť, vyrovnanú platobnú bilanciu, hospodársky rast a stabilný menový kurz.
Tieto ciele však môžu byť navzájom v rozpore, a preto sa centrálna banka sústreďuje primárne na jeden z nich – cenovú stabilitu. Hlavnou stratégiou je tzv. protiinflačná politika, teda snaha udržať infláciu na prijateľnej úrovni. Až keď sa darí tento cieľ napĺňať, rozširuje centrálna banka svoju pozornosť aj na ďalšie oblasti, najmä na podporu hospodárskeho rastu. Dlhodobou snahou je tiež proticyklická politika, ktorá tlmí výkyvy v ekonomike a prispieva k stabilnejšiemu vývoju.
Typy menovej politiky
Existujú dva hlavné typy menovej politiky – expanzívna a reštriktívna – ktoré sa líšia svojím cieľom aj dopadom na ekonomiku.
Expanzívna menová politika spočíva v zvyšovaní ponuky peňazí v ekonomike. Tým sa podporuje agregátny dopyt, čo vedie ku krátkodobému zvýšeniu zamestnanosti a reálneho produktu. V tejto fáze sa lepšie využívajú dostupné výrobné zdroje. Z dlhodobého hľadiska však môže takáto politika viesť k rastu cenovej hladiny, teda k inflácii.
Naopak reštriktívna menová politika znamená obmedzovanie množstva peňazí v obehu. V krátkom období môže viesť k zníženiu zamestnanosti a poklesu reálneho výkonu ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska má však za cieľ znížiť cenovú hladinu, čím prispieva k stabilite hodnoty peňazí a kontrole inflácie.
Aký je rozdiel medzi menovou a fiškálnou politikou?
Menová a fiškálna politika sú dva základné nástroje, ktoré pomáhajú udržiavať ekonomiku v dobrej kondícii. Obe ju ovplyvňujú, ale každá iným spôsobom.
Aká je cieľová výška inflácie?
Pri snahe o dosiahnutie cenovej stability využíva Národná banka Slovenska režim tzv. cielenia inflácie, ktorý je založený na verejne stanovenom inflačnom cieli vo výške 2 % a na otvorenej komunikácii s verejnosťou. Hlavným nástrojom, ktorým NBS svoju menovú politiku vykonáva, sú úrokové sadzby. Ich úroveň sa premieta do trhových úrokových sadzieb a tým ovplyvňuje vývoj ekonomiky a inflácie.
Kto o pláne rozhoduje?
O nastavení týchto sadzieb rozhoduje banková rada NBS, ktorá sa k menovej politike schádza pravidelne. Na každom zasadnutí rozhoduje, či sadzby ponechá bez zmeny, alebo ich upraví. Dôležité je, že účinky týchto rozhodnutí sa naplno prejavia až s časovým odstupom – približne za 12 až 18 mesiacov. Preto pri rozhodovaní zohrávajú kľúčovú úlohu makroekonomické prognózy, ktoré pripravujú odborníci zo sekcie menovej. Tieto prognózy opisujú očakávaný vývoj ekonomiky, inflácie a ďalších kľúčových ukazovateľov. Banková rada následne vyhodnocuje nielen samotnú prognózu, ale aj s ňou spojené riziká a neistoty, ktoré môžu ovplyvniť budúci vývoj.
Záver
Ako vidíte, menová politika je síce pomerne zložité a komplexné téma, ale je dôležité o ňom niečo vedieť. Menová politika je totiž kľúčovým prvkom riadenia ekonomiky. Napriek tomu, že jej nástroje pôsobia často nenápadne a s časovým oneskorením, ovplyvňujú všetko od cien v obchodoch až po výšku hypoték. Stabilná inflácia, dostupné úvery alebo zdravý hospodársky rast nie sú samozrejmosťou – stoja za nimi premyslené rozhodnutia centrálnej banky. Vďaka správnemu nastaveniu menovej politiky môže ekonomika rásť vyvážene a predvídateľne, čo je dôležité nielen pre firmy a investorov, ale aj pre bežné domácnosti.
Tip: Prečítajte si aj náš článok o výrobe a regulácii liečiv!
Zdroje: NBS, Gymnázium Milevsko, ČNB, Európska centrálna banka, Altaxo
Kamila Tomková je vášnivou čitateľkou kníh – najmä tých s fantasy tématikou, ale nepohrdne ani klasickou literatúrou. Vo svojom voľnom čase rada varí a skúša nové recepty, alebo trávi čas so svojimi najbližšími a priateľmi nad pohárom dobrej kávy či vína. Písanie ju sprevádza od základnej školy a snaží sa vo svojom koníčku stále zdokonaľovať.